Byl jeden chlap a ten měl tlustó ženu a ta ju měla moc velikó a on zas jak hléstu. Takto začína rozprávka z Němčic nad Hanou, ktorá sa volá O jedném chlapovi s malém ftákem. Žena vyženie z domu svojho chlapa, pretože má malý penis, ako dážďovku. Ako to už býva, objaví sa žobrák so zázračným prsteňom, ktorý vie upravovať veľkosť prirodzenia podľa želania majiteľa. Chudákovi prsteň ukradne kňaz, ktorý si ale neprečíta návod na obsluhu a dostane sa do veľkých problémov.
Vyzerá to divne ale rozprávky neboli v minulosti príbehmi pre deti. Boli vedľajším produktom mytológie. Na to sa veľmi často zabúda. Rozprávkari sedemnásteho, osemnásteho a deväťnásteho storočia zabili staré mýty a na stáročia duchovne zmrzačili ľudstvo. Začalo to Charlesom Perraultom a jeho rozprávkou o husi materi z roku 1697. Pokračovalo to degradovanou Popoluškou, Červenou Čiapočkou, Šípkovou Ruženkou alebo Kocúrom v čižmách. A potom prišli bratia Grimmovci a u nás Dobšinský alebo Karel Jaromír Erben a Božena Němcová.
Obsah pro předplatitele
Tento článek je pouze pro předplatitele.
Chcete číst dál a mít přístup k dalším příspěvkům této publikace?
Předplatit od 210 Kč
